Skip to main content

Z takmer všetkých predstavení, ktoré som mala možnosť navštíviť v rámci roku Chicagského divadla na pozvanie našich amerických kolegov z AICT, vyskočila téma netradičného obsadzovania.

V dňoch 24. až 27. októbra 2019 sa predstaviteľky Slovenského centra AICT zúčastnili na výročnom jesennom plenárnom zasadnutí partnerskej mimovládnej organizácie IETM – Medzinárodná sieť pre súčasné dramatické umenie.

Voči ostatných festivalovým divadelným produkciám mali naši tanečníci pozičnú výhodu, keďže hovorili univerzálnym jazykom bez potreby prekladu. Produkcia sa však divákom nijako nepodsúvala, ide o pomerne krutý pohľad na odcudzenosť, ktorú so sebou prináša zmechanizovaná spoločnosť, ale už aj aj dlhoročný vzťah ako taký.

Existuje jedna hra, o ktorej slovenskí divadelníci dobre vedia, no žiaden slovenský divák ju na domácom javisku nevidel. A predsa patrí k najslávnejším dramatickým textom dvadsiateho storočia a meno jej autora Tonyho Kushnera sa vyslovuje jedným dychom s velikánmi typu Arthura Millera, Tennessee Williamsa či Eugena O´Neila – píše Martina Ulmanová o tohtoročnom festivale Divadlo v Plzni.

Medzinárodný festival Rehearsal for Truth – The Travesty of Truth sa na prelome septembra a októbra uskutoční v New Yorku už po tretí raz. Organizátorom akcie je Vaclav Havel Library Foundation založená s poslaním rozvíjať odkaz Václava Havla v severnej Amerike.Prehliadka predstaví súčasnú stredoeurópsku produkciu spracovávajúcu spoločensky angažované témy odrážajúcu súčasné komplexné spoločensko-politické otázky, ktorými sa zaoberá tak európska, ako aj americká politická reprezentácia i občianska spoločnosť.

 

Exkluzívna dramaturgia, svetová spevácka špička, vynikajúci dirigenti – takto opísala tohtoročný Rossiniovský operný festival v Pesare (11. 8. – 23. 8.) operná kritička Michaela Mojžišová v článku pre Hudobný život, ktorý vyjde v jeho septembrovom čísle. Festival oslávil v auguste okrúhle štyridsiate narodeniny a gratulantom opäť podľa nej servíroval bohaté menu.

Medzinárodný divadelný festival vo francúzskom Avignone patrí medzi najväčšie a najstaršie festivaly svojho druhu v Európe. Tento rok sa uskutočnil v dňoch 4. - 23. júla jeho 73. ročník. Festivalová ponuka sa skladá predovšetkým z hlavného programu, ktorý ponúka činoherné i tanečné inscenácie z rôznych končín sveta - ich autormi sú etablovaní i začínajúci umelci. Ten dopĺňa nesmierne bohatý off program, ktorý tvoria stovky inscenácií, performancií a rôznych interdisciplinárnych podujatí, počnúc sólovými výstupmi profesionálov i amatérov cez scénické čítania, vystúpenia študentov z rôznych typov divadelných škôl až po aktivity nezávislých - profesionálnych i poloprofesionálnych zoskupení.

Približne v čase, keď sa v Bratislave konal festival Istropolitana, som mala možnosť sa zúčastniť na Medzinárodnom festivale divadelných škôl (Festival international des écoles de théâtre) vo francúzskom mestečku Limoges. V termíne 11. – 17. júna 2018 tu totiž prebiehal workshop AICT pre mladých divadelných kritikov. Pod vedením riaditeľa Medzinárodnej organizácie divadelných kritikov AICT/IATC Jeana-Pierra Hana, divadelného kritika Michela Vaisa (Quebec, Kanada) a profesorky Mariky Anazawa z Tokia sa semináru zúčastnilo spolu desať začínajúcich kritikov zo Slovenskej a Českej republiky, Srbska, Francúzska, Thajska, Islandu a Turecka.

Pražský divadelný festival nemeckého jazyka je príkladom, ako môže niečo také odťažité, nemúzické a suchopárne, ako je medzinárodná politika, celkom konkrétne, dlhodobo a blahodarne pôsobiť na život umeniamilovného jednotlivca.

Argentína nemiluje vášnivo len svoju niekdajšiu prvú dámu Evu Perón či svoju bývalú prezidentku, „kráľovnú“ Cristinu, ale aj divadlo. To zistíte veľmi rýchlo zo spontánnych reakcií publika, z profesionálneho majstrovstva mnohých účinkujúcich, ale aj z intenzívnych debát divadelníkov. Pri prechádzkach po Buenos Aires je problém nenatrafiť na žiadny divadelný pútač. A môžete si skutočne vybrať – od honosného Teatra Colon postaveného v eklektickom štýle na začiatku storočia na jednej z hlavných dopravných tepien mesta, až po jednoduché alternatívne scény v menej honosných častiach. Stručne povedané – humor novej vlny argentínskeho filmu, ktorý oceňujú už filmoví diváci po celom svete (vrátane Slovenska, kde v klubovej distribúcii absolútne zarezonovala argentínsko-španielska koprodukčná snímka Divoké historky) má svoje hlboké divadelné korene.